kobriatko

Pozerám sa von a pozorujem oblaky. Chcela by som byť jedným z nich.. nemať žiadny smer.. plaviť sa oblohou.. len tak.. bez cieľa.. pozerať sa na svet zhora.. meniť smer podľa vetra.. objaviť sa a zmiznúť.. pohltiť iný oblak alebo sa ním nechať pohltiť sama.. splynúť v obrovské sivé mračno a potom sa zniesť na zem v podobe kvapiek dažďa.. zmáčať ti vlasy a byť ti tak aspoň chvíľu nablízku.. chcem aby si cítil, ako ti kvapky dažďa dopadajú na pery a aby si vedel že sú to moje dotyky.. dotyk povie viac ako tisíc slov.. a keď tu nebudem, bude ďalej pršať a kvapky dažďa ti ďalej budú dopadať na pery.. a ty budeš cítiť mňa.. nie len dážď.